Tragické osudy Fabiciovského zemianskeho rodu, poznačené vášňami, utrpením, láskou a nenávisťou od začiatku 19.storočia až do pohnutých dní druhej svetovej vojny. Dej prvej časti sa odohráva v rušnom roku 1812 - rok Napoleonovho pádu. Starnúcemu Mathiasovi Fabicimu a mladej krásnej Alžbete Castiglione sa narodí synček Tomáš. Mathias jej daruje fabiciovskú kúriu a premenuje ju na Alžbetin dvor. Pozve mladého francúzskeho maliara, aby zvečnil krásu jeho mladej manželky. Alžbeta sa s ním pustí do ľúbostného dobrodružstva. Mathias sa o ňom dozvedá od služobníctva. Medzi manželmi dochádza k hádke, pri ktorej Mathias v afekte zaškrtí Alžbetu jej vlastným šálom. Pochová ju pod mramorovú dosku pred kozubom, do Turca hodí jej črievičku, aby všetci uverili, že sa nešťastnou náhodou utopila.
Jej dej sa odohráva v roku 1812 a potom v pohnutom roku 1831, v roku sucha a hladu, nepokojov a rebélií. Tomáš, syn Mathiasa Fabici a Alžbety Castiglinovej vyrastá u Benických spolu s ich synom Štefanom. Dospel, bude sa ženiť. Vybrali mu pôvabnú Júliu Thomkovú. No šťastie mladého páru netrvá dlho. Zomiera starý Benický a Tomáš so Štefanom cválajú najkratšou cestou k nemu. Tomáš v brode nešťastne spadne z koňa a zomiera. Júlia si na druhý deň po svadbe oblieka smútočné rúcho. Idú zlé časy. Vládne sucho a hlad. Sedliaci na Zemplíne sa búria a vzbura sa blíži aj k Turcu. Mathias Fabici odchádza do Viedne prosiť o pomoc, najmä o vojsko. Cestou ho prepadnú chlapi z Ruttkayovej kúrie a zavraždia ho. Júlii sa narodí syn, ktorému dajú meno Aurel.
Dej III. časti sa odohráva v revolučnom roku 1848. Aurel Fabici vyrastá spolu so synom nebohého šafára Vavrom Beličkom. Sú priatelia. Poddanstvo je zrušené, urbár takisto, ľudia si zvykajú na slobodu. Aurelovi vyberú za ženu Žofiu Rakovskú, o päť rokov staršiu. Sobáš dohovára Júliin brat Adam Thomka. Aurel sa však zaľubi do Alžbety Lilgovej, Júlia musí Aurela oboznámiť s Mathiasovým kódexom. Júlia s Adamom požiadajú Lilgoveov, aby Alžbetu poslali nazad do Prešporku, pravdaže, nechcú to zadarmo. Aurel napokon ide k oltáru so Žfiu, odtiaľ ju odvlečie do maštale, kde ju takmer znásilní, potom cvála zúrivo Dubinou, kde vrazíhlavou do konára a na mieste sa zabije. Rodová tragédia sa odohráva na pozadí búrlivého roku meruôsmeho, ktorý neobišiel ani Turiec. zaľubi do Alžbety Lilgovej, Júlia musí Aurela oboznámiť s Mathiasovým.
Dej štvrtej časti sa odohráva v roku 1870. Žofii Fabiciovej, rodenej Rakovskej sa narodí syn Filip. Žofia pri pôrode zomiera. Filipa vychováva stará matka Júlia. Pošle ho študovať na poľnohospodársku školu. Filipovi sa po návrate vidia domáce pomery smiešne a malicherné. Cez Turiec majú viesť železnicu. Proti tejto novote sa najviac stavia starý Žigmund Ruttkay a pri roztržke so zememeračmi si zraní nohu. Filip sa zamiluje do Agnešky Beličkovej. Keď sa to dozvie Júlia, dá nocou vyviezť Agnešku aj s matkou z Alžbetinho dvora. Filip v zlosti roztrhá Mathiasov kódex. Potom vráti Lilgovcom Dubinu a Ruttkayovcom Panské hony, o ktoré ich kedysi Mathias pripravil. Keď Júlia pochopí, že príčiny všetkého zla boli v Mathiasovom kódexe, zničí jeho obraz, ale sama pri tom zomiera. Doba zemianskych kúrií sa končí, nastupujú nové časy...
Preskočíme takmer celú generáciu fabiciovského rodu a budeme pokračovať takmer o päťdesiat rokov neskôr, v roku 1917. Tým sa ocitneme v ďalšom románe Hany Zelinovej " Volanie vetra", ktorý voľne nadväzuje na príbehy "Alžbetinho dvora". Filip Fabici a Johanka Ruttkayová mali syna Blažeja, ktorý je teraz na fronte. Jeho dcéru Celestu vychováva starý otec Filip. Na Alžbetin dvor prichádza kapitán Alfréd de Liess so správou o smrti Blažeja, Celestinho otca. Zaľúbi sa do Celesty. Darmo jej Filip bráni, poukazujúc na veľký vekový rozdiel. Celesta utečie z domu a v Bohumíne sa s Alfrédom zosobáši. Narodí sa jej syn Daniel. Na dovolenku z frontu prichádza Wilhelm Karl de Less, Alfrédov syn z prvého manželstva. Zvedie Celestu. Filip Fabici medzitým zomiera. Vracia sa Alfréd, pristihne Celestu a Wilhelma Karla a zomiera na mozgovú porážku. Celesta uteká s dieťaťom, pomoc jej poskytne Hajnalka, majiteľka verejného domu. Celesta u nej hráva na klavír. Raz nešťastnou náhodou príde o život jedna z dievčat. Všetci sa rozpŕchnu. Celesta znovu uteká s dieťaťom na rukách. V parku ju náhodou stretne Lukáš Abram, správca Alžbetinho dvora. Lukáš je vnukom Filipa Fabiciho a Agnešky Beličkovej. Lukáš zavedie Celestu na Alžbetin dvor, kde jej synček Daniel vyrastá spolu s jeho synom. Keď Hajnalke zatvoria verejný dom, vlúdi sa na Alžbetin dvor a začne v ňom vládnuť namiesto bezmocnej, chorej Celesty.
Je rok 1944. Daniel de Liess je lekárom v martinskej nemocnici. Lukáš Abram mladší pracuje vo vrútockých železničných dielňach a pripravuje svoju skupinu pre otvorený boj. Aj Daniel pomáha odboju: dodáva sanitný materiál a lieky partizánom. Obaja však milujú Martu, ktorá opatruje chorú Celestu, ona však dáva prednosť Lukášovi. Partizáni postrieľajú skupinu nemeckých poľných žandárov. Na Alžbetin dvor prichádza obergruppenfuhrer SS Wilhelm de Liess, Danielov nevlastný brat, aby odhalil konšpiračnú činnosť, ktoréj nitky vedú na Alžbtin dvor a chce navštíviť aj svoju macochu a bývalú milenku Celestu. Dá prehľadať celú kúriu, až napokon po tridsiatich dvoch rokoch odhalí pod kozubom mŕtvolu Alžbety Castiglioneovej. Od svojej matky Celesty sa Daniel dozvedel, že Marta čaká dieťa od Lukáša Abrama. V záchvate žiarlivosti ho vydá de Liessovi. Lukáš Abram zomiera. Daniel vzápätí Lukášovým samopalom na schodoch kaštieľa zastrelí aj svojho nevlastného Wilhelma Karla. Celesta medzitým zomiera. Dan iel s Martou odchádzajú z Alžbetinho dvora, ktorý Nemci podpália. Sága Alžbetinho dvora je dovŕšená.
